Ako veľmi škodí užívanie trávy?

Užívanie konope (marihuany alebo „trávy“) je téma opradené mnohými mýtmi na oboch stranách spektra. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za úplne neškodnú bylinku, iní ju vidia ako vstupnú bránu k tvrdým drogám a istú cestu k psychickým problémom. Pravda, ako to už býva, leží niekde uprostred a je omnoho komplexnejšia.

Neňi užívateľ ako užívateľ: Kontext je zášadný

Skôr než sa ponoríme do konkrétnych rizík, je nutné zdôrazniť, že škodlivosť sa dramaticky líši podľa spôsobu užívania.

• Vek: Mozog sa vyvíja približne do 25 rokov. Užívanie v dospievaní prináša výrazne vyššie riziká než užívanie v dospelosti.

• Frekvencia a dávka: Občasné rekreačné užitie cez víkend má iný dopad než každodenné chronické užívanie vysokých dávok od rána do večera.

• Sila THC: Dnešná marihuana je často oveľa silnejšia než tá spred 30 rokov. Vysoké koncentrácie THC (psychoaktívna zložka) zvyšujú riziko nežiaducich psychických reakcií a závislosti.

• Spôsob užitia: Fajčenie (jointy, bonga) prináša riziká spojené so spaľovaním, ktoré pri iných metódach (vaporizácia, edibles – pokrmy) odpadajú alebo sú iné.

Vedecký verdikt je jasný: Konope nie je látka bez rizika. To, ako veľmi škodí, však závisí od viacerých kľúčových faktorov, ako je vek užívateľa, frekvencia užívania, potencia (obsah THC) a spôsob aplikácie.

1 Dopad na mozog a duševné zdravie

Toto je oblasť, kde veda identifikuje najzávažnejšie riziká, najmä pre mladých ľudí a jedincov s predispozíciami k duševným ochoreniam.

Riziká pre vyvíjajúci sa mozog (dospievajúci)

Ľudský mozog prechádza v období adolescencie a skorej dospelosti zásadnou „prestabou“. Endokanabinoidný systém, na ktorý sa THC viaže, hrá v tomto vývoji kľúčovú úlohu.

• Narušenie vývoja: Štúdie naznačujú, že pravidelné užívanie marihuany v dospievaní môže narušiť vývoj bielej hmoty mozgu, čo ovplyvňuje komunikáciu medzi rôznymi časťami mozgu.

• Kognitívne funkcie a IQ: Dlhodobé a intenzívne užívanie začaté v mladosti je spájané s merateľným poklesom kognitívnych funkcií, vrátane horšej pamäti, pozornosti a v niektorých štúdiách aj mierneho poklesu IQ, ktorý sa nemusí plne obnoviť ani po vysadení.

Psychóza a schizofrénia

Existuje silný a preukázaný vzťah medzi užívaním konope a psychotickými poruchami.

• Spúšťač, nie jediná príčina: Konope samo o sebe pravdepodobne nespôsobí schizofréniu u niekoho, kto na ňu nemá žiadne predispozície. U jedincov s genetickou predispozíciou však môže užívanie (najmä silného THC konope) fungovať ako katalyzátor a urýchliť nástup choroby alebo zhoršiť jej priebeh.

• Akútna toxická psychóza: Aj u zdravých jedincov môže vysoká dávka THC vyvolať dočasný psychotický stav charakterizovaný paranojou, bludmi a halucináciami. Tento stav obvykle odznie s vyprchaním látky, ale je veľmi nepríjemný.

Úzkosť a depresia

Vzťah je tu obojstranný. Niektorí ľudia užívajú konope na úľavu od úzkosti (samoliečba), ale u mnohých iných, najmä pri vyšších dávkach alebo chronickom užívaní, môže konope úzkostné stavy a panické ataky naopak vyvolávať alebo zhoršovať. U chronických užívateľov je taktiež pozorovaná vyššia miera depresií, hoci kauzalita nie je vždy úplne jasná.

2 Fyzické zdravie

Ak je konope užívané fajčením (čo je stále najčastejší spôsob), prináša to podobné riziká ako fajčenie tabaku.

• Poškodenie dýchacích ciest: Dym z marihuany obsahuje mnoho rovnakých karcinogénov, dechtu a dráždivých látok ako tabakový dym. Fajčiari marihuany často trpia chronickým zápalom priedušiek, kašľom, zvýšenou tvorbou hlienu a častejšími infekciami dýchacích ciest.

• Vaporizácia: Vaporizácia (zahrievanie byliny bez spaľovania) je všeobecne považovaná za menej škodlivú pre pľúca než fajčenie, ale nie je úplne bez rizika. Vaporizácia tekutých extraktov (liquidov) neznámeho pôvodu môže niesť riziká spojené s pridanými chemikáliami.

Poznámka k predávkovaniu: Na rozdiel od opioidov alebo alkoholu je smrteľné predávkovanie samotným konope prakticky nemožné, pretože neovplyvňuje centrum dýchania v mozgovom kmeni. To však neznamená, že sa nemožno „predávkovať“ do stavu extrémnej nepohody (tzv. „bad trip“).

3 Závislosť a dopad na bežný život

Mýtus, že na marihuane nevzniká závislosť, je vedecky vyvrátený.

Porucha užívania konope (cannabis use disorder)

Áno, na konope možno byť závislý, ako psychicky, tak aj fyzicky. Odhaduje sa, že približne 9 % ľudí, ktorí konope vyskúšajú, si na ňom vytvorí závislosť. Toto číslo stúpa na cca 17 %, ak začnú užívať v dospievaní, a až na 25–50 % u tých, ktorí užívajú denne.

Príznaky závislosti a odvykací stav zahŕňajú:

• Podráždenosť, zmeny nálad a úzkosť pri vysadení.
• Poruchy spánku a živé sny.
• Znížená chuť do jedla.
• Silná túžba po látke (craving) a neschopnosť obmedziť užívanie aj napriek negatívnym dôsledkom.

Motivácia a pamäť (amotivačný syndróm)

Chronické a silné užívanie je často spájané s tzv. amotivačným syndrómom čiže stavom apatie, zníženého záujmu o dosahovanie cieľov, práce či štúdia. Hoci je tento termín niekedy spochybňovaný ako príliš zjednodušujúci, zhoršenie krátkodobej pamäti a sústredenia pod vplyvom látky je neoddiskutovateľné a u chronických užívateľov môžu tieto problémy pretrvávať aj v triezvom stave.

Zhrnutie: Kedy riziko výrazne stúpa?

Užívanie konope nie je pre každého rovnako nebezpečné. Riziko negatívnych dopadov na zdravie sa dramaticky zvyšuje v týchto prípadoch:

1. Začiatok užívania pred 18.–20. rokom života (riziko pre vývoj mozgu).
2. Denné alebo takmer denné užívanie (riziko závislosti a kognitívneho poklesu).
3. Užívanie produktov s extrémne vysokým obsahom THC (riziko psychózy a úzkosti).
4. Osobná alebo rodinná história psychotických ochorení (vysoké riziko spustenia choroby).
5. Fajčenie ako metóda aplikácie (riziko pre pľúca).

Záverom možno povedať, že hoci pre mnohých dospelých občasné užitie konope nemusí predstavovať zásadný zdravotný problém, ide o psychoaktívnu látku s reálnymi rizikami, najmä pre mladých ľudí a zraniteľné osoby. Bagatelizácia týchto rizík nie je na mieste.

✔ Odporúčania na záver

Ak hľadáte potenciálne zdravotné prínosy konope, ale zároveň sa chcete vyhnúť negatívnym dopadom „trávy“, tak je CBD jasnou voľbou. Prečo?

• Žiadna intoxikácia: Po CBD nebudete mať „high“ stav, keďže je nepsychoaktívne. Zostávate triezvi, funkční a s čistou hlavou. Nemusíte sa obávať paranoje ani straty kontroly.

• Nulové riziko závislosti: Na rozdiel od THC nevytvára CBD fyzickú ani psychickú závislosť.

• Bezpečnejšie pre duševné zdravie: CBD nezvyšuje riziko psychóz či úzkostných porúch, naopak je často vyhľadávané pre svoje anxiolytické (úzkosť znižujúce) účinky.

Upozornenie: Tento článok má výhradne informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske poradenstvo. Pri nakladaní s akýmikoľvek látkami z konope sa vždy uistite, že konáte v súlade s aktuálne platnou legislatívou vo vašej krajine či regióne.